Starosti

Autor: Matúš Turan | 8.10.2012 o 19:21 | Karma článku: 6,67 | Prečítané:  389x

Dnes ráno po ceste do školy, som sedel v autobuse a premýšľal. Premýšľal asi ako každý človek keď má chvíľu čas. Premýšľal som nad tým čo budem večer robiť, čo si dám na obed a podobne. V tom som sa zrazu zadíval do tváre zamračeného človeka. Mračil sa ako keby ho práve niekto vážne niečím naštval, v jeho tvári som videl bolesť, sklamanie i hnev no vtedy som zistil že tá zamračená tvár je moja a odrážala sa na mňa zo skla predo mnou.

 

Každý ma v živote starosti ktoré prichádzajú a odchádzajú so životom je to normálne no niekedy je ich až priveľa niekedy nie sú žiadne a my sa cítime ako najšťastnejší ľudia na zemi. Máme vo svojom živote ľudí ktorý svoje starosti navonok neprejavia, neukážu ich, na druhej strane sú tu ľudia ktorý sa o ne potrebujú podeliť, nie preto žeby ich nezvládali samy ale preto že im záleží na názore druhých. A ľudia ktorý si tieto problémy radi vypočujú a snažia sa pomôcť sú ľudia s dobrým srdcom a myslím si, môže to znieť namyslene, že jedným z takýchto ľudí som aj ja.

No naskytá sa nám tu otázka. Keď sa snažíme pomôcť ľudom s ich problémami nemôže to mať za príčinu to že niekedy nemáme čas riešiť svoje vlastné ? Môj posledný rok bolo jedno z období kedy týchto starostí bolo viac ako dosť, či už to boli starosti moje vlastné alebo starosti ľudí na ktorých my záleží a snažil som sa im s nimi pomôcť. Robím to rád, pretože neznesiem pocit že ľudia na ktorých my záleží sa trápia ma doslova ubíja. No v poslednej dobe som si začal uvedomovať že moje problémy upadli do zapadnutia. Veci ktoré som si chcel vyjasniť sám so sebou sa dostali až na 8 mu koľaj a na niektoré z nich je už neskoro riešiť no už navždy ostanú vo mne ukotvené, a budú ma trápiť. Nedávam to za zlé ľudom ktorým som sa snažil pomôcť, bolo to moje vlastné rozhodnutie.

No často mám pocit že všetky veci ktoré som nestihol doriešiť ostali pod mojou pokožkou a prejavujú sa na tvári toho nahnevaného človeka v odraze skla autobusu. Ale ja sa nechcem mračiť lebo úsmev my dodáva energiu do života a radosť vďaka ktorej sa my darí vstať ráno z postele.

Niekedy klamem sám sebe že som v poriadku a snažím sa na oko usmievať a aj to len preto aby som svojími problémami nezaťažil druhých. Tak vám chcem položiť jednu otázku. Je to že sa trápime pre dobro iných správne ? Odpovedzte si na ňu sami v hĺbke svojej duši.

Na záver by som chcel len dodať že vás mám všetkých rád. Tých ktorých stretávam denne a tých čo som dlho nestretol. Všetci ste zanechali ryhu v mojom srdci a mojej mysli.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?