Matúš Turan
Starosti
Dnes ráno po ceste do školy, som sedel v autobuse a premýšľal. Premýšľal asi ako každý človek keď má chvíľu čas. Premýšľal som nad tým čo budem večer robiť, čo si dám na obed a podobne. V tom som sa zrazu zadíval do tváre zamračeného človeka. Mračil sa ako keby ho práve niekto vážne niečím naštval, v jeho tvári som videl bolesť, sklamanie i hnev no vtedy som zistil že tá zamračená tvár je moja a odrážala sa na mňa zo skla predo mnou.